Osteoporóza
Osteoporóza je systémové ochorenie kostí charakterizované znížením obsahu kostnej hmoty a poruchami mikroarchitektúry kosti, čo vedie k oslabeniu ich pevnosti a tým k zvýšenému riziku zlomenín.
Podľa príčiny a spôsobu vzniku sa osteoporóza rozdeľuje na primárnu a sekundárnu.
Primárna osteoporóza je najčastejšou formou a delí sa na dva hlavné typy – postmenopauzálnu a senilnú.
Postmenopauzálna osteoporóza sa klinicky manifestuje približne 10 rokov po menopauze a najčastejšie sa vyskytuje vo veku 50 až 70 rokov.
Senilná osteoporóza postihuje jedincov oboch pohlaví po dovŕšení 70 rokov.
Medzi najvýznamnejšie neovplyvniteľné rizikové faktory patrí pohlavie (ženy), príslušnosť k bielej alebo ázijskej rase a včasná menopauza (spontánna alebo po ovarektómii t.j. operačnom odstránení vaječníkov).
Najdôležitejšími ovplyniteľnými faktormi sú nedostatočný prívod vápnika, horčíka, stopových prvkov a vitamnínu D v strave, fajčenie, nedostatok pohybu, nadmerný príjem alkoholu a kávy, terapia glukokortikoidmi.
Častokrát býva osteoporóza aj dôsledkom iných ochorení, a to hlavne endokrinologických (poruchy prištítnych teliesok, štítnej žlazy, nadobličiek, pohlavných žliaz, cukrovka), nefrologické (porucha funkcie obličiek), gastroenterologické (ochorenia žalúdka, čriev, pečene a žlčníka), chronické zápalové choroby (reumatoidná artritída, ankylozujúca spondylitída, chronická obštrukčná pľúcna choroba), stavy po transplantáciách.
Odhaduje sa, že rizikom osteoporotickej zlomeniny je ohrozená asi každá tretia žena a asi každý šiesty muž vo veku nad 50 rokov. To predstavuje asi 6-8% populácie.
Diagnostika
V s účasnosti zlatým diagnostickým štandardom je osteodenzitometria.
Pri osteodenzitometrii sa štandardne merajú predilekčné miesta vzniku zlomenín ako: spodná časť predlaktia, stehenná kosť a driekové stavce. Výsledky sa vyjadrujú ako obsah kostného minerálu (BMC – Bone Mineral Content) a ako kostná denzita (BMD – Bone Mineral Density) v g/cm2 a porovnávajú sa s normálnymi hodnotami zdravej populácie. Forma vyjadrenia je pomocou T – a Z – skóre, čo sú násobky štandardnej odchýlky od populačného priemeru.
Pre porovnanie s mladou zdravou populáciou vo veku 20 až 30 rokov slúži tzv. T – skóre, pre porovnanie s vekovo rovnakou zdravou populáciou zase Z – skóre.
Z hladiska rizika vzniku zlomenín sa podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) rozoznávajú 4 stupne osteoporózy (viď. Tab).
Diagnostické kategórie osteoporózy |
||
A. Norma |
T – skóre > - 1 |
|
B. Osteopénia |
- 1 > T – skóre > - 2,5 |
|
C. Osteoporóza |
T – skóre < - 2,5 |
|
D. Manifestná osteoporóza |
T – skóre < - 2,5 + aspoň jedna zlomenina |
Tieto kritériá boli uverejnené len u postmenopauzálnych žien. Pre mužov sa zatiaľ uvažuje o nižšej hranici T – skóre.
Cieľom laboratórnej diagnostiky je zhodnotiť stav metabolizmu vápnika (jeho aktivitu a dynamiku) a tým nepriamo umožniť aj vylúčenie iných metabolických ochorení kostí.
Prevencia a liečba
Platí, že prevencia je efektívnejšia a lacnejšia ako liečba osteoporózy prípadne oetsoporotických zlomenín.
Rozdeľujeme ju na tri časti:
- Primárna prevencia – cieľom je maximalizovať množstvo kostnej hmoty v detskom veku, v čase rastu a modelácie kostí. Hlavnými pravidlami sú primeraná fyzická aktivita a správna výživa – dostatočný prísun vápnika.
- Sekundárna prevencia – cieľom je spomaliť stratu kostnej hmoty v dospelosti, hlavne u žien v období menopauzy. Hlavnými pravidlami sú primeraná fyzická aktivita, dostatočný prívod vápnika a hormonálna substitučná terapia (najmä u žien s osteopéniou s T – skóre pod – 1)
- Terciárna prevencia – cieľom je prevencia pádov a tým rizika nových zlomenín u osôb s manifestnou osteoporózou. Hlavnými pravidlami sú liečba senzorických a motorických porúch, odstránenie architektonických bariér, obmedzenie podávania sedatív a hypotenzív.
Podľa doporučených dávok vápnika a vitamínu D, treba potrebné množstvá týchto látok zabezpečovať buď stravou alebo doplnením vo forme liekov. Denná potreba vápnika je 1 000 až 1 500 mg a vitamínu D 400 až 600 UI.
Liečba
Cieľom liečby osteoporózy je prevencia zlomenín. Ak pacient už má osteoporotickú zlomeninu, je snahou zabrániť vzniku ďalšej zlomeniny. Vznik osteoporotickej zlomeniny v druhom roku liečby je dôvodom k jej označeniu ako neúčinnú.
Samotná liečba osteoporózy si vyžaduje primerane dlhý čas a nedá sa vyliečiť v priebehu niekoľkých mesiacov.
V účasnosti sa na liečbu osteoporózy používa niekoľko liekových skupín:
- Bisfosfonáty
- Selektívne modulátory estrogénových receptorov (SERM)
- Kalcitonín
- Metabolity vitamínu D
- Fluoridy
- Anaboliká
- Parathormon
- Stroncium