Osteoporóza

Osteoporóza je systémové ochorenie kostí charakterizované znížením obsahu kostnej hmoty a poruchami mikroarchitektúry kosti, čo vedie k oslabeniu ich pevnosti a tým k zvýšenému riziku zlomenín.

Podľa príčiny a spôsobu vzniku sa osteoporóza rozdeľuje na primárnu a sekundárnu.

Primárna osteoporóza je najčastejšou formou a delí sa na dva hlavné typy – postmenopauzálnu a senilnú.

Postmenopauzálna osteoporóza sa klinicky manifestuje približne 10 rokov po menopauze a najčastejšie sa vyskytuje vo veku 50 až 70 rokov.

Senilná osteoporóza postihuje jedincov oboch pohlaví po dovŕšení 70 rokov.

Medzi najvýznamnejšie neovplyvniteľné rizikové faktory patrí pohlavie (ženy), príslušnosť k bielej alebo ázijskej rase a včasná menopauza (spontánna alebo po ovarektómii t.j. operačnom odstránení vaječníkov).

Najdôležitejšími ovplyniteľnými faktormi sú nedostatočný prívod vápnika, horčíka, stopových prvkov a vitamnínu D v strave, fajčenie, nedostatok pohybu, nadmerný príjem alkoholu a kávy, terapia glukokortikoidmi.

Častokrát býva osteoporóza aj dôsledkom iných ochorení, a to hlavne endokrinologických (poruchy prištítnych teliesok, štítnej žlazy, nadobličiek, pohlavných žliaz, cukrovka), nefrologické (porucha funkcie obličiek), gastroenterologické (ochorenia žalúdka, čriev, pečene a žlčníka), chronické zápalové choroby (reumatoidná artritída, ankylozujúca spondylitída, chronická obštrukčná pľúcna choroba), stavy po transplantáciách.

Odhaduje sa, že rizikom osteoporotickej zlomeniny je ohrozená asi každá tretia žena a asi každý šiesty muž vo veku nad 50 rokov. To predstavuje asi 6-8% populácie.

Diagnostika

V s účasnosti zlatým diagnostickým štandardom je osteodenzitometria.

Pri osteodenzitometrii sa štandardne merajú predilekčné miesta vzniku zlomenín ako: spodná časť predlaktia, stehenná kosť a driekové stavce. Výsledky sa vyjadrujú ako obsah kostného minerálu (BMC – Bone Mineral Content) a ako kostná denzita (BMD – Bone Mineral Density) v g/cm2 a porovnávajú sa s normálnymi hodnotami zdravej populácie. Forma vyjadrenia je pomocou T – a Z – skóre, čo sú násobky štandardnej odchýlky od populačného priemeru.

Pre porovnanie s mladou zdravou populáciou vo veku 20 až 30  rokov slúži tzv. T – skóre, pre porovnanie s vekovo rovnakou zdravou populáciou zase Z – skóre.

Z hladiska rizika vzniku zlomenín sa podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) rozoznávajú 4 stupne osteoporózy (viď. Tab).
 

                                                     Diagnostické kategórie osteoporózy

A. Norma

T – skóre > - 1

B. Osteopénia

- 1 > T – skóre > - 2,5

C. Osteoporóza

T – skóre < - 2,5

D. Manifestná osteoporóza

T – skóre < - 2,5 + aspoň jedna zlomenina

Tieto kritériá boli uverejnené len u postmenopauzálnych žien. Pre mužov sa zatiaľ uvažuje o nižšej hranici T – skóre.

Cieľom laboratórnej diagnostiky je zhodnotiť stav metabolizmu vápnika (jeho aktivitu a dynamiku) a tým nepriamo umožniť aj vylúčenie iných metabolických ochorení kostí.

Prevencia a liečba

Platí, že prevencia je efektívnejšia a lacnejšia ako liečba osteoporózy prípadne oetsoporotických zlomenín.

Rozdeľujeme ju na tri časti:

  • Primárna prevencia – cieľom je maximalizovať množstvo kostnej hmoty v detskom veku, v čase rastu a modelácie kostí. Hlavnými pravidlami sú primeraná fyzická aktivita a správna výživa – dostatočný prísun vápnika.
  • Sekundárna prevencia – cieľom je spomaliť stratu kostnej hmoty v dospelosti, hlavne u žien v období menopauzy. Hlavnými pravidlami sú primeraná fyzická aktivita, dostatočný prívod vápnika a hormonálna substitučná terapia (najmä u žien s osteopéniou s T – skóre pod – 1)
  • Terciárna prevencia – cieľom je prevencia pádov a tým rizika nových zlomenín u osôb s manifestnou osteoporózou. Hlavnými pravidlami sú liečba senzorických a motorických porúch, odstránenie architektonických bariér, obmedzenie podávania sedatív a hypotenzív.

Podľa doporučených dávok vápnika a vitamínu D, treba potrebné množstvá týchto látok zabezpečovať buď stravou alebo doplnením vo forme liekov. Denná potreba vápnika je 1 000 až 1 500 mg a vitamínu D 400 až 600 UI.

Liečba

Cieľom liečby osteoporózy je prevencia zlomenín. Ak pacient už má osteoporotickú zlomeninu, je snahou zabrániť vzniku ďalšej zlomeniny. Vznik osteoporotickej zlomeniny v druhom roku liečby je dôvodom k jej označeniu ako neúčinnú.

Samotná liečba osteoporózy si vyžaduje primerane dlhý čas a nedá sa vyliečiť v priebehu niekoľkých mesiacov.

V účasnosti sa na liečbu osteoporózy používa niekoľko liekových skupín:

  • Bisfosfonáty
  • Selektívne modulátory estrogénových receptorov (SERM)
  • Kalcitonín
  • Metabolity vitamínu D
  • Fluoridy
  • Anaboliká
  • Parathormon
  • Stroncium